Ceny ropy vzrástli o 5 % po tom, čo americký prezident Joe Biden odhalil diskusie o potenciálnych izraelských úderoch na iránsky ropný priemysel. Stalo sa tak hneď po iránskom raketovom útoku na Izrael, ktorý už zvýšil benchmarkovú ropu Brent o 10 % na 77 dolárov za barel ¹. Irán, ako siedmy najväčší producent ropy na svete, zohráva na trhu významnú úlohu najmä export do Číny.
- Riziká eskalácie: Eskalácia konfliktu na Blízkom východe hrozí zablokovaním Hormuzského prielivu, kritického priechodu pre prepravu ropných tankerov a mrazeného plynu LNG.
- Obavy z inflácie: Dlhodobé zvyšovanie cien energií by mohlo viesť k vyšším cenám benzínu, zvýšeným účtom za plyn a elektrinu a v konečnom dôsledku k inflácii.
- Globálna závislosť: Ázijská závislosť od tokov ropy a plynu z Perzského zálivu spôsobuje, že región je obzvlášť zraniteľný voči cenovým šokom.
Trhový kontext
- Slabší čínsky dopyt a bohatá ponuka Saudskej Arábie zatiaľ tento rok držali ceny ropy na uzde.
- Súčasná reakcia je v porovnaní s ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 tlmenejšia.
- Guvernér Bank of England Andrew Bailey varoval pred „veľmi vážnym“ potenciálnym dopadom, pričom sa odvolával na pozorné sledovanie vývoja.
Globálna odozva
- Lídri G7 naliehajú na umiernenosť v reakcii Izraela na iránsky útok s cieľom zmierniť kolísanie cien.
- Nedávne víťazstvo centrálnych bankárov nad infláciou môže mať krátke trvanie, ak sa konflikt zintenzívni.
Keďže napätie naďalej rastie, trh s ropou zostáva v pohotovosti a je citlivý na akýkoľvek vývoj, ktorý by mohol narušiť globálne dodávky energie.