V oblasti vedy o materiáloch je hľadanie materiálov s ultra - vysokou špecifickou silou a vynikajúcou húževnatosťou v súčasnosti výskumným hotspotom. Nano - Martenzitické titánové zliatiny vynikajú v tejto oblasti kvôli ich jedinečným štruktúram a vlastnostiam.
Zistilo sa, že tradične sa zliatiny v zliatinách považujú za bariéry dislokácie, ktoré môžu spôsobiť vysokú koncentráciu napätia a dokonca aj mikro -praskliny. Avšak po husto distribuovanom nano - martenzite je skonštruovaný v tvrdej zliatine Ti - Cr - Zr - Al, hierarchické usporiadané koherentné koherentné rozhranie pre optimalizáciu sily - optimalizácia húževnatosti sa vytvorí. Tieto koherentné rozhrania majú funkcie dislokačných bariér a zdrojov dislokácie. Prostredníctvom interakcií s nano -úrovňou nano - martenzitu má zliatina titánu ultra - vysokú pevnosť a húževnatosť. Napríklad pri vysokých teplotách pod 400 stupňom je nano - martenzit tepelne stabilný a dokáže udržať vysokú pevnosť zliatiny; Ak je teplota vyššia ako 400 stupňov, rozklad viacpriestorovej nariadenej nano - martenzite a sféroidizácia pôvodných lamely povedie k krehkému prechodu na teplotu.
Z grafických údajov je možné vidieť, že prostredníctvom schémy procesu tepelného spracovania a vývoja mikroštruktúry napríklad ti {- 2. 8cr - 4. 5ZR - 5. V testoch mechanických vlastností v miestnosti sú pevnosť výnosu a celkové predĺženie tejto zliatiny vynikajúce, majú zrejmé výhody v porovnaní s ostatnými uvedenými zliatinou martenzitických a temperovaných martenzitických zliatin. Pokiaľ ide o vlastnosti zlomenín, táto zliatina tiež funguje dobre, s vysokou prácou v zlomeninách a silnou rezistenciou na zlomeniny, ktorá nie je o nič menej konkurencieschopná ako iné typické + zliatiny titánu. Jeho vlastnosti zlomenín predstavujú jedinečné javy. V rôznych stavoch ošetrenia tepla sa mikroštruktúra na povrchu zlomenín a režim šírenia trhlín líšia. Výskum sub - štruktúry deformácie ukazuje, že dislokácie zohrávajú dôležitú úlohu vo viacprúdovej úrovni usporiadanej koherentných rozhraní nano - martenzitických titánových zliatin. Dislokácie sa emitujú a interagujú pozdĺž špecifických systémov sklzu z hraníc „fázy) (PBS), čo ďalej zvyšuje pevnosť a húževnatosť zliatiny.
Záverom možno povedať, že stratégia dizajnu viacerých zliatin, ktorí usporiadali koherentné rozhrania v nano - martenzitických zliatinách titánu, poskytuje nový prístup k získaniu bezprecedentnej kombinácie sily, plasticity a húževnatosti. Táto stratégia sa vzťahuje nielen na zliatiny titánu, ale očakáva sa, že sa bude uplatňovať aj na iné metastabilné zliatiny, ako sú tradičné ocele a vznikajúce zliatiny viacerých komponentov, čo prináša nové príležitosti a výzvy rozvoju vedy o materiáloch.